Za inak nezmenených podmienok …

Vysoká škola… tak veľa odborných názvov a tak zúfalo málo z nich prežitého. Dodnes si pamätám, ako hrdo som prehlasovala pri skúške z Makroekonómie, že isté javy platia len a len za inak nezmenených podmienok. Bola to akási veľmi dôležitá bodka za odpoveďou, Ceteris Paribus. Akoby na tej bodke stálo celé pochopenie ekonomického javu – a následne zápis do indexu. A človeče ono stojí, a nielen ekonomického javu. Dnes viem o čosi viac, a síce že som ju (CP) nespočetne veľakrát v živote mylne dodržiavala.
Častokrát, keď vsadíme na “istotu” z minulosti a sami seba presvedčíme, že je možná jej úplná kópia v súčasnosti, slepo dodržiavame ceteris paribus. Prečo? Pretože CP sa jednoducho prakticky nevyskytuje. Realita sa neustále mení. Nie je v našich silách zaistiť inak nezmenené podmienky ale je v našich silách povšimnúť si, čo všetko je inak, a tak skúsiť poupraviť platnosť svojich predpokladov.

Včerajší nápad na nákup určitého tovaru či služby, nie je automaticky platný pre jeho dnešné uskutočnenie, prípadne ďalšiu budúcu reprízu. A ani opakovaná porcia jedla, ktoré nám zrovna chutí neprináša väčší pôžitok. Ba čo viac, ona nenosí ani len rovnaký pôžitok.
Matne spomínam na ďalšiu tému prednášky nesúcu názov “Hraničná užitočnosť“, a tiež aj na to, že jej grafické znázornenie ukazuje nebezpečne nadol. 🙂 Vypovedá tak o skutočnosti, že každá ďaľšia dávka (čohokoľvek), znižuje naše potešenie (úžitok). Aj keď sa úporne snažíme o to, dostať z toho čím viac. Nefunguje!!! Poznáte tiež tie situácie v živote, keď do toho čohosi jednostranne vkladáte a vkladáte svoju energiu a ono to postupuje pomalšie a pomalšie? Čo mi to tak pripomína?
Aha, už som na ďaľšej kapitole v pomyselných skriptách. Píše sa v nej o Zákone klesajúcich výnosov, ktorý stanovuje, že s rastúcim množstvom jedneho inputu (vstupu) Ceteris Paribus – už vieme, že pri nezmenenom množstve ostatných inputov, celkový output (výstup) narastá pomalšie. Inými slovami vystihuje bod, v ktorom to, čo získame je menej než to, čo do toho investujeme.
Takže už teraz vieme, že na teoretickej ceteris paribus sa staviať nedá, a ani zvyšujúca sa dávka a jednostranné úsilie donekonečna nevedú k výšinám.

Koľko rozhodnutí by mohlo dopadnúť inak pamätajúc na tento rozmer ekonomickej teórie… Áno presne – rozhodnutí, v každom jednom momente. Ak do nich zabudujeme napríklad aj úvahu o tom, čo všetko iné obetujeme, keď si volíme možnosť A (A ako Alternatívne náklady :-)), potom sa rozhodovací proces okamžite začne niesť v duchu “užitočnejšieho (možno aj hranične) vynakladania našej energie”. Toto uvedomenie nám následne akosi pridáva na váhe zodpovednosti.
Zdá sa to byť ťažké? Nemusí, ak by sme to jemne posunuli o uroveň ďalej a zaoberali sa prevažne vecmi, na ktoré máme tzv. Komparatívnu výhodu. Teda – po slovensky – skúsme väčšinu svojho drahocenného času namieriť na výkon vecí, ktoré vyrobíme ľahšie (s väčšou radosťou) a lepšie (pretože nás to prirodzene baví) ako iní. Čo tak aspoň v pomere Mr. Pareta – 80/20 ?

A ešte, pozor na optimálne množstvo zozbieraných informácií a porovnávanie výlučne porovnateľného. Stáva sa až priveľmi často, že informácie sú na trhu rozložené asymetricky. Odberateľ-príjemca služby nedisponuje ani zďaleka dostatočným množstvom informácií oproti ich poskytovateľovi-dodávateľovi. To vedie k tomu, že ak naše pokusy nezlyhajú na podmienke Ceteris Paribus, posunie ich “na krivke úžitku” nadol nedostatočná informovanosť.

Želám nám všetkým “index” plný úspešne zvládnutých životných skúšok, v ktorých sme obstáli vďaka správnej miere a múdrym voľbám v rozhodujúcich chvíľach!!!