(Intelektuálna) Pokora/Arogancia

“Predstavte si to ticho, keby ľudia hovorili iba to, čo vedia.”

KAREL ČAPEK

Intelektuálna pokora je schopnosť rozlišovať v danom momente medzi tým, čo vieme a čo si myslíme, že vieme. Ľuďia s dostatočne vyvinutým stupňom intelektuálnej pokory sú schopní rozpoznať prirodzené tendencie mysle si myslieť, že vedia viac, než je pravda. Je však skôr pravdepodobné, že je toho oveľa viac, čo sa nikdy nedozvieme. Vedomí si tohto, sa preto títo ľudia snažia neprestajne o nové poznania a pochopenia. Snažia sa rozširovať a prehlbovať svoje znalosti, pričom sú si neustále vedomí svojich limitov.

Versus

Intelektuálna arogancia je egocentrická viera v neomylnosť.  Neochota meniť svoje presvedčenia a myslieť si, že vieme toho viac, než to odpovedá skutočnosti. Keď hovoríme o arogancii, nemáme na mysli hrubé, nezdvorilé či povýšenecké správanie. Hovoríme o nastavení mysle veriť, že vieme niečo o tom, o čom nevieme nič. Ba čo viac, keď narazíme, odmietame si priznať, že naše myslenie má chyby a nárazy úspešne ignorujeme.

Zenový príbeh o tom čo skutočne vieme


UNÁHLENÉ ZOVŠEOBECŇOVANIE

Niečoho si všimneme a hneď si život “uľahčíme” predpokladom, že to skrátka takto platí na všetko, čo sa nám práve hodí. Nie je na tom nič zlé, ak je zovšeobecňovanie podložené dlhodobými (vedeckými) pozorovaniami s vypracovanými štúdiami. Ak však na základe malého kúsku informácie skáčeme hneď do rozsiahleho záveru o platnosti na väčší celok, jedná sa o unáhlené zovšeobecnenie. 

“Prosím Ťa, všetky ženy/muži sú rovnakí!”
“Musíš prísť žiť do Viedne – všetci sú v milí a usmievaví!”

ODVOLÁVANIE SA NA NEVEDOMOSŤ (IGNORÁCIA)

Tento typ chybného argumentu pracuje s predpokladom, že tvrdenie musí byť pravdivé preto, že sa nenašiel dôkaz o jeho nepravdivosti. Častokrát sám rečník ignoruje dôkaz o existencii niečoho, čo by mu mohlo vyvrátiť/narušiť pravdivosť jeho tvrdenia.

“Keby Boh naozaj existoval, niekto by už dôkaz o existencii našiel.”

Auto XY je určite bezpečné auto aj v rýchlosti nad 160 km/h. Nie sú také testy, ktoré by ukázali, že v danej rýchlosti bezpečnosť stráca.”

DOKAZ ANEKDOTOU

Je veľmi lákavé a jednoduché uveriť osobnému príbehu nekoho iného radšej než nejakým štatistickým výsledkom. Preto sa často vlastná skúsenosť prípadne nejaký izolovaný príklad používa namiesto pádneho argumentu. Väčšinou sa týmto jednotlivci snažia zmietnuť zo stola  oficiálne  závery a doporučenia, založené na štatistikách, výskumoch.

“Starý otec mojej kamarátky fajčil balík cigariet denne a pozri, dožil sa 90 rokov. Takže nemá zmysel veriť štatistikám a všetkým tým výskumom o tom, čo všetko nám škodí a skracuje život.”